Na pravom brehu rieky Ondava nad obcou Sedliská stoja zrúcaniny hradu Čičva, ktorý bol postavený v rokoch 1309 – 1316 ako strážna pevnosť na obchodnej ceste do Poľska. Po vojenských nájazdoch a opakovanom vypaľovaní po ňom ostali zachovalé múry s okennými a dverovými otvormi. Z hradu sú nádherné výhľady na okolie.
V 16. a 17. storočí sa v hrade nachádzala tzv. Kniha lží a luhárov, ktorá bola známa na celom Slovensku ako „Čičavská kniha”. Spolu s menami luhárov sa do nej zapisovali všetky možné i nemožné klamstvá a nepravdy. Podľa tejto knihy vznikol aj známy slovenský zvrat (fráza): „Aj toto by sa malo zapísať do Čičavskej knihy”.
Hrad Čičva bol strediskom rozsiahleho panstva, ku ktorému patrilo viac než 60 obcí. V roku 1527 bol župným zhromaždiskom a sídlom archívu Zemplínskej stolice. V tom istom roku ho Ján Zápoľský dobyl a podpálil. Pri požiari zhorel i spomínaný archív. Hrad však znovu opravili a zrenovovali.
V roku 1575 sa v neďalekom Vranove nad Topľou konala svadba Františka Nádašdyho s Alžbetou Báthoryovou, ktorá sa do legiend zapísala ako krvavá grófka kúpajúca sa v krvi panien. Súčasťou nevestinho vena bol aj hrad Čičva. Grófka však na ňom pobývala len výnimočne. K legendám patria aj dohady, že i na samotnom hrade Čičva zmárnila dve slúžky. Potvrdené však nikdy neboli.
V roku 1610 dostala do vena hrad Alžbetina dcéra Katarína, ktorá sa vydala za Juraja Drugeta z Humenného. Týmto sa dostal hrad do rúk Drugetovcov, ktorí sa zaslúžili o jeho najväčší rozmach. Po ďalších zmenách majiteľov dal napokon po roku 1711 cisársky generál Lauckena hrad Čičva zbúrať.
Vďaka obnove hrad opäť rastie do krásy a je tiež miestom obľúbeného podujatia Čičvianske hradné slávnosti.
PRÍSTUP NA HRAD ČIČVA:
Vstup na hrad je voľný.
Titulná foto: Jano Štovka
POZRI TIEŽ:
