Jednou z mnohých kultúrnych pamiatok Zemplína je renesančný kaštieľ v Humennom. K nádhernému interiéru kaštieľa patrí aj izba Márie Terézie, ktorá má nezvyčajný osemuholníkový tvar a ukrýva pätoro tajných dverí. Neďaleký skanzen predstavuje život obyčajného dedinského ľudu.
Predchodcom kaštieľa bol už na prelome 12. a 13. storočia vodný hrad – stredoveká pevnosť, obklopená zo všetkých strán vodnou priekopou. Prvými známymi majiteľmi boli Drughetovci. Keď hrad v roku 1619 až do základov vyhorel, postavili na jeho mieste veľký štvorkrídlový kaštieľ.
Koncom 17. storočia prešiel kaštieľ do rúk Csákyovcov a začiatkom 19. storočia sa majiteľmi stali Andrássyovci. Tí sa pustili sa do rozsiahlej prestavby, po ktorej kaštieľ nadobudol pseudoformu francúzskych barokových kaštieľov – pribudol anglický park s rybníkom, japonský altánok a vstup do kaštieľa odvtedy strážia návštevníkmi obľúbené plastiky leva a levice. Nádherná knižnica získala drevené obloženie s kazetovým stropom.
V súčasnosti sa v humenskom kaštieli nachádza Vihorlatské múzeum s bohatými expozíciami.
Umelecko-historická expozícia ponúka pohľad na bývanie šľachty od obdobia renesancie po 20. storočie. Jednotlivé miestnosti sú plné skvostov a cenných exponátov.
K najkrajším miestnostiam patrí Zlatý salón, v ktorom nájdete aj pozlátenú sedaciu súpravu. Orientálna (čínska) izba má na strope fresku predstavujúcu prijatie arabských vyslancov na čínskom cisárskom dvore. Pozornosť si zasluhujú aj originálne vázy a taniere z čínskeho porcelánu.
Mimoriadne zaujímavou je aj izba Márie Terézie. Stropná maľba zobrazuje príchod cisárovnej Márie Terézie do brán mesta. Miestnosť má nezvyčajný 8-uholníkový tvar a pätoro tajných dverí ukrytých vo vstavaných skriniach. Mária Terézia všakv Humennom nikdy nebola, a tak túto krásu nikdy nevidela. Majiteľ Štefan Csáky izbu vybudoval na jej počesť.
Návštevníkom je tiež sprístupnená galéria uhorských kráľov, zbierka zbraní či unikátny poklad keltsko-dáckych mincí z 2. storočia pred Kristom.
Prírodovedná expozícia predstavuje návštevníkom živočíšstvo Horného Zemplína vrátane medveďa hnedého a zubra hrivnatého. Súčasťou kaštieľa je aj expozícia sakrálneho umenia s kaplnkou Panny Márie a Galerijná sieň Oresta Dubaya.
V blízkosti kaštieľa v centre mesta sa nachádza areál skanzenu s expozíciou ľudovej architektúry a bývania. Spolu 16 objektov predstavuje rázovitú architektúru východokarpatského regiónu – dreveničky s tradičným vybavením, hospodárske budovy, mlyn, kováčsku dielňu, studňu či remeselné a hospodárske nástroje.
Dominantou skanzenu je autentický drevený Chrám sv. Michala Archanjela z Novej Sedlice z roku 1764. Kostolík bol pôvodne zhotovený bez jediného kovového klinca. Najvýraznejšie zdobenou časťou je barokový etážový ikonostas z polovice 18. storočia. Je národnou kultúrnou pamiatkou.
Titulná foto: Jano Štovka
POZRI TIEŽ:
INŠPIRÁCIE Z REGIÓNU:
