Bývalá metropola starobylého Spiša patrí vďaka svojej bohatej histórii a jedinečným pamiatkam medzi turisticky najnavštevovanejšie mestá na Slovensku. Historická časť mesta spolu s Dielom Majstra Pavla bola 27. júna 2009 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Za mohutnými hradbami sa v mestskej pamiatkovej rezervácii nachádza viac ako 300 nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok!
Prvá zmienka o meste Levoča, pod názvom Leucha, pochádza z listiny z roku 1249. Osada s výhodnou polohou na obchodnej ceste Via Magna (Veľká cesta) sa stala hlavným centrom nemeckej kolonizácie na Spiši a v roku 1271 bola povýšená na hlavné mesto Spoločenstva spišských Sasov. Za slobodné kráľovské mesto bola Levoča vyhlásená v roku 1323.
Malebné námestie s klietkou hanby
Námestie v Levoči lemuje vyše 50 pôvodných meštianskych a patricijských domov – Thurzov dom s renesančnou atikou, Krupekov dom s renesančnými fasádnymi maľbami či dom Majstra Pavla s múzeom. Najatraktívnejšou súčasťou starobylého námestia je tzv. klietka hanby zo 16. storočia, ktorá sa v minulosti využívala na verejné pranierovanie.
Svetový oltár zo slovenskej lipy
Dominantou obdĺžnikového námestia Levoče je Chrám sv. Jakuba zo 14. storočia. Interiér kostola krášli 11 gotických i renesančných chrámových oltárov. Hlavný oltár sv. Jakuba je najvyšším oltárom svojho druhu na svete (18,62 m). Vyrezávaný je z lipového dreva a zhotovený bol v rokoch 1507 až 1517 v dielni Majstra Pavla z Levoče.
Mariánska púť
Každoročne na začiatku júla sa Levoča stáva miestom najväčšieho stretnutia pútnikov na Slovensku. Veriaci v dlhých zástupoch vystupujú na Mariánsku horu, aby spoločne vzdali vďaku Panne Márii na bohoslužbách v neogotickej Bazilike Navštívenia Panny Márie zo začiatku 20. storočia.
Levočská biela pani
Júlia Géciová-Korponaiová, známa ako Levočská biela pani, bola prvou a údajne aj jedinou ženou v uhorských dejinách, ktorá sa dopustila vlastizrady. Júlia kedysi dávno bývala v Banskej Bystrici v dome č. 11 na Lazovnej ulici, ktorý existuje dodnes.
Staré legendy hovoria, že Júlia sa stala cisárskou špiónkou kvôli svojmu synovi, pre ktorého sa snažila získať skonfiškovaný rodový majetok. Ako špiónka bola vyslaná do Levoče, ktorá bola vtedy obkľúčená cisárskym vojskom, a stala sa milenkou kuruckého veliteľa, baróna Štefana Andrássyho. Raz mu vraj tajne zobrala kľúče od mestskej brány a vpustila cisárske vojsko dnu. Levoča tej noci padla bez boja.
Neskôr bola obvinená zo zrady a 25. septembra 1714 ju ako 25-ročnú popravili.
Z najnovších bádaní historikov však vyplýva, že Júlia Korponaiová bránu v obliehanej Levoči neotvorila. Nenašiel sa nijaký doklad, ktorý by potvrdil, že krásna pani spáchala vlastizradu. Možno práve pre túto krivdu blúdi Júlia po nociach malebnou Levočou.
Podľa osoby Juliany Korponaiovej-Géciovej napísal Mór Jókai historický román Levočská biela pani.
Titulná foto: Informačná kancelária mesta Levoča
POZRI TIEŽ:
