Nad Starou Ľubovňou v severovýchodnej časti Spiša sa na vápencovom vrchu vypína hrad Ľubovňa. V minulosti sa preslávil stretnutiami korunovaných hláv, ukrývaním poľských korunovačných klenotov a väznením Mórica Beňovského, šľachtica, cestovateľa a kráľa Madagaskaru.
Dnes žije Ľubovniansky hrad podujatiami a pestrými expozíciami a je najnavštevovanejším hradom v Prešovskom kraji – jeho návštevnosť stále rastie a približuje sa k hranici 200 000 ľudí ročne.
Hrad vznikol na rozhraní 13. a 14. storočia. Okrem ochrany poľsko-uhorskej hranice zabezpečoval dôležitú obchodnú cestu prechádzajúcu dolinou rieky Poprad do Poľska.
Zaujímavosti z histórie
V roku 1412 sa v hrade Ľubovňa uskutočnilo historické stretnutie uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského s poľským panovníkom Vladislavom II. Hrad sa dostal do zálohu poľských kráľov a stal sa sídlom poľských starostov. Po obrovskom požiari v roku 1553 získal Ľubovniansky hrad rozsiahlou prestavbou modernejšiu podobu renesančnej pevnosti. Postavený bol aj nový renesančný palác.
Po vrátení spišských miest Uhorsku význam hradu klesol, začal upadať a meniť sa na ruinu. Posledným vlastníkom hradu bola rodina Zamoyski, v ktorých rukách bol do roku 1945. V roku 1966 bolo zásluhou Andreja Čepiššáka na hrade zriadené múzeum a započatá postupná obnova.
Hradné lákadlá
Dnes hrad ponúka pútavé expozície. K najobľúbenejším častiam prehliadky patrí návšteva paláca Ľubomírskych a výstup na vežu. Návštevníkov počas letnej sezóny čaká množstvo tematických podujatí vrátane hradných dní, muzikálových vystúpení, hraných rozprávok, koncertov a iných vystúpení.
Samostatnú expozíciu pod hradom Ľubovňa predstavuje skanzen – Múzeum ľudovej architektúry. Tvorí ho súbor ľudových stavieb z okolitých dedín, ktorý spolu s hradom vytvára jedinečnú pôsobivú scenériu.
Návštevníci sa môžu pokochať pohľadom na 25 zrubových drevených objektov pochádzajúcich z obdobia od prvej polovice 19. storočia do začiatku 1. tretiny 20. storočia. Okrem roľníckych obytných domov tu nájdete i sezónne hospodárske objekty. Súčasťou expozície je aj kováčska vyhňa, hájovňa, škola a vodný mlyn zo Sulína.
Najcennejším exponátom skanzenu je gréckokatolícky kostolík z Matysovej z roku 1833. Drevený kostol s ikonostasom je zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi a dodnes sa v ňom pri významných cirkevných sviatkoch uskutočňujú bohoslužby východného obradu.
Podobne ako na hrade Ľubovňa aj v skanzene sa konajú viaceré zaujímavé podujatia.
Prístup: k Ľubovnianskemu hradu (čiastočne bezbariérový) a skanzenu sa dostanete s autom až priamo k nim, pešo z centra Starej Ľubovne po červenej značke (cca 30 min).
Zdroj: www.hradlubovna.sk
Titulná foto: Jano Štovka, KOCR SVS
[youtube:fSa3Cc2i7Ik]
POZRI TIEŽ:
