Vysoké Tatry s rozlohou 341 kilometrov štvorcových sú najvyšším pohorím Slovenska a Poľska. Približne tri štvrtiny horstva s typickým alpským rázom sa rozprestierajú na slovenskej strane Karpát. Pohorie hraničí na juhu s Podtatranskou kotlinou, na severe so Spišskou Magurou, na východe s Belianskymi Tatrami a na západe s Kôprovou dolinou, ktorá oddeľuje Vysoké Tatry od Západných Tatier. Najvyšším vrcholom je Gerlachovský štít (2 654 m n. m.).
Jadro Tatier vznikalo v prvohorách (karbón, 210 mil. rokov). Koncom prvohôr ustúpilo okolité more a začala sa prejavovať masívna erózia. V triase však more opäť stúplo a začali sa ukladať vápencové usadeniny, ktoré vytvorili základ Belianskych Tatier a Červených vrchov.
Na konci obdobia kriedy sa Tatry stali súčasťou pevniny. Na modeláciu tatranského terénu mali najvýraznejší vplyv alpínske ľadovce, ktoré tiekli v ľadových dobách, počas ktorých dosahovali ľadovce na severných stranách hôr až 14 km.
Jedinečná fauna a flóra vysokotatranskej prírody, vysokohorský profil a glaciálny reliéf prispeli k vzniku Tatranského národného parku (TANAP), ktorý bol vyhlásený v roku 1948.
Najznámejší symbol Vysokých Tatier, kamzík tatranský, spolu s ďalšími chránenými živočíchmi prežíva na území jadrového pohoria už od doby ľadovej. Vo februári 1993 bol TANAP vyhlásený za biosferickú rezerváciu v programe UNESCO.
Tatranská príroda sa môže pýšiť viac ako 35 dolinami, 31 vrcholmi nad 2 500 metrov a 120 plesami. Vyše 600 km značkovaných chodníkov umožňuje turistom výstup na vysokohorské chaty, náročné aj menej náročné vrcholy či príjemné prechádzky po náučných chodníkoch.
Vysoké Tatry sú vhodné pre každého turistu, od nenáročných prechádzok pre rodiny s deťmi cez aktívnu turistiku pre náročnejších až po fyzické prekonávanie tých, ktorí chcú dosiahnuť tie najvyššie miesta.
Všetky turistické chodníky, určené pre pohyb návštevníkov v Tatranskom národnom parku, sú vyznačené značkami (červená, modrá, zelená, žltá).
Tipy na výlety, podujatia a zaujímavé informácie nájdete na: www.regiontatry.sk
POVESŤ O TITRISOVI - patrónovi Vysokých Tatier
Podľa starých povestí mal staroslovanský boh Trihlav niekoľko synov a dcér. Jeho deti mu každý rok nosili najrôznejšie dary. Trihlavov syn Svarog z výšav oblohy opäť hľadal pre otca dar – nové blesky a oheň. Precestoval celý svet, aby našiel pre otca tie najkrajšie blesky, až kým sa nezastavil nad malou krajinou s vysokými horami v srdci Európy. Okrem najkrajších ohnivých bleskov našiel aj dievčence, od ktorých krajšie nevidel. Najviac sa mu zapáčila ľudová liečiteľka Belanka, ktorej krása i dobrota bola známa široko-ďaleko.
Boh Trihlav sa rozhodol splniť synovo želanie a poslal ho za krásnou Belankou v podobe švárneho mládenca. Premenený Svarog sa vydal na cestu za dievčinou, ktorej navždy patrilo jeho srdce. Šiel, šiel, až tu zrazu zazrel Belanku na bielom tátošovi. Z vreca vytiahol vzácne dary, ktoré krásavici priniesol: bronzové šperky, čaše z brezovej kôry, voňavé masti i zlaté rybky, ktoré vpustil do horských bystrín. Belanka bola mládencovou krásou očarená a dary, ktoré jej priniesol, nechala ležať na lúke pri potoku, kde dodnes môžeme nachádzať ich zvyšky počas svätojánskych nocí.
Belanka so Svarogom mali spolu syna Titrisa. V deň dovŕšenia prvého roka života videla Belanka Titrisa naposledy. V duši Titrisa sa rodil mocný cit pre spravodlivosť a vôľa pomáhať slabým, chorým a ukrivdeným. Chýry o Titrisovom dobrom srdci sa rozniesli horami i dolami, ľudia mu začali dôverovať a prestali sa báť života v horách, ktoré nazvali po ňom – Titry.
Titulná foto: Marek Píš, fotosúťaž Choď a foť 2016
